A pravdu mali zrejme tí druhí.

O čo vlastne išlo?

Figure AI zobrali svojho humanoidného robota F.03 a postavili ho do reálnej skladovej zmeny — nie do laboratória, nie do dema pre investorov, ale priamo do prostredia, kde sa každý deň triedia balíky. Pravidlá boli jednoduché: nájdi čiarový kód na balíku, zdvihni ho, otoč ho správnou stranou a polož na dopravný pás. A to celých desať hodín, bez prestávky, znova a znova.

Robot mal však aj súpera – človeka menom Aime, ktorý robil presne túto prácu, pričom išlo o skutočného skladového pracovníka, ktorý tak už mal skúsenosti s danou prácou.

Človek vyhral nad robotom 🤖
Alebo nie? 🔴

Spoločnosť @Figure_robot urobila duel človek vs. humanoid v jednoduchej manuálnej práci po dobu 10 hodín.

Človek napokon utriedil 12 924 balíkov, kým robot 12 732. Človek teda vyhral o 192 balíkov.

Lenže skladník bol vyčerpaný, vraj… pic.twitter.com/geYWlOxZkj

— Zaujalo ma AI / Martin (@ZaujaloMa) May 19, 2026

Výsledky, ktoré vyzerajú inak, ako ich číta väčšina ľudí

Na konci desaťhodinovej zmeny to vyzeralo takto:

• Aime zvládol 12 924 balíkov s priemerom 2,79 sekundy na kus
• Figure F.03 zvládol 12 732 balíkov s priemerom 2,83 sekundy na kus
• Rozdiel v prospech človeka bol 192 balíkov 

Rozdiel v prospech človeka tak bol menej než 2 percentá, no  titulky okamžite kričali, že človek porazil robota. Brett Adcock, CEO Figure, však pod výsledky napísal jedú výstižnú vetu: „Toto bolo posledný krát, čo človek porazila robota.„ A keď sa pozriete na to, čo sa stalo mimo samotného skóre, pochopíte, že možno mal pravdu. 

Aime skončil zmenu s poranenou rukou. Adcock dokonca naznačoval zlomeninu, ku ktorej sa pridali pľuzgiere na rukách a vyčerpané telo, ktoré potrebovalo niekoľko dní na zotavenie. Robot Figure F.03 bol naopak pripravený nastúpiť na ďalšiu zmenu a o okamžite — bez liečby, bez oddychu, bez toho, aby sa niečo zmenilo na jeho výkone.

Prečo je únava dôležitejšia ako skóre

Keď uvažujete o robotoch v sklade z pohľadu manažéra alebo ekonóma, otázka „kto je rýchlejší?“ je vlastne tá najmenej zaujímavá. Omnoho dôležitejšia je otázka, čo sa stane, keď zmena skončí a začne ďalšia. Človek potrebuje spánok, regeneráciu, prestávky, víkendy a nemocenské dovolenky a jeho výkon cez dlhé opakované úlohy prirodzene klesá, keďže telo a myseľ sa unavia. Robot nemá žiadny z týchto problémov, a ak pracuje spoľahlivo, môže v princípe bežať 24 hodín denne, sedem dní v týždni, s rovnakým výkonom od prvého balíka po posledný.

Robot fungoval bez vodcu — sám, na palube, v reálnom čase

Jedna vec, ktorú Figure AI zdôraznili a ktorá je technicky možno najdôležitejšia: F.03 počas celého testu bežal úplne autonómne. Neexistoval žiadny teleoperátor na diaľkovom ovládaní, žiadne predprogramované pohyby pre konkrétny typ balíka, žiadne výpočty posielané do cloudu a späť. Celý rozhodovací proces prebiehal priamo na palube robota cez ich vlastnú neurónovú sieť nazvanú Helix, čo znamená, že sa robot v reálnom čase rozhodoval, ako uchopiť každý individuálny balík, nech vyzeralo akokoľvek.

Pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o to, ako tieto systémy fungujú, je to zásadný rozdiel oproti starším prístupom, kde robot vedel robiť iba presne to, na čo bol naprogramovaný, a každá odchýlka ho vykoľajila. Helix model sa správa oveľa bližšie k tomu, ako uvažuje človek, čiže vníma situáciu, vyhodnotí ju a zareaguje.

Čo tento test hovorí — a čo nehovorí

Je dôležité byť pri takýchto výsledkoch poctivý: test prebiehal v kontrolovanom prostredí s jedným typom úlohy a Aime nemusel byť najrýchlejší skladník na svete. Reálne sklady sú oveľa komplexnejšie. Majú rôzne typy tovaru, rôzne situácie, neočakávané problémy, spolupráca s ďalšími ľuďmi. To všetko sú veci, v ktorých ľudia stále excelujú a robot má stále čo dobiehať.

Ale práve na úzko definovaných, fyzicky brutálnych a opakovaných úlohách — a takých v sklade nie je málo — sa ekonomika automatizácie začína vážne počítať. Figure AI nie je v tom zároveň sám. Sú tu konkurenčné riešenia od Agility Robotics, Boston Dynamics alebo čínskeho Unitree, ktoré pracujú na podobných riešeniach a tempo pokroku je výrazne rýchlejšie, ako väčšina ľudí tušila ešte pred dvomi rokmi.

Príspevok Posledný raz, kedy človek porazil robota? Experiment s Figure humanoidom je zobrazený ako prvý na ZAUJALOMA.AI.